K novinárčine som sa dostala ešte počas vysokoškolských štúdií, kedy som začala písať pre regionálny týždenník Púchovské noviny – v redakcii som napokon zostala celých dlhých desať rokov (2005 – 2015). Kvôli túžbe po zmene a dobrodružstve som novinárske remeslo na istý čas opustila, netušiac, či sa k nemu ešte niekedy vrátim. Nakoniec ma k nemu vrátil „osud“ – po odmlke spojenej s cestovaním a striedaním povolaní som definitívne pochopila, čo je mojím poslaním a opäť som nastúpila na cestu, ktorá ma vždy napĺňala vášňou. Rozhodla som sa naplno vrhnúť do „veľkého novinárskeho sveta“, na ktorý som ako regionálna novinárka dovtedy hľadela len z diaľky. Začal sa kolotoč hľadania práce, ponúkania sa. Nijaký „červený koberec“ sa však nekonal, všetky poodchýlené dvere sa nakoniec zavreli. Zostala som stáť v miestnosti, z ktorej neviedli nijaké dvere „von“ – plná pochybností o sebe a o tom, či vôbec viem (a mám) písať. Uplynul nejaký čas, kým som pochopila, že tie DVERE si musím vymyslieť, nakresliť na holú stenu a napokon aj otvoriť sama. Že moja cesta v ústrety veľkému novinárskemu svetu nebude cestou mainstreamu, ale cestou pútnika – pankáča. Preto vznikli LUCIINE DVERE – dvere do sveta, ktorý ma zaujíma a o ktorom ma baví slobodne písať. Sama som zvedavá, čo všetko ma za nimi čaká. Bude mi cťou, ak ma na tejto objavnej ceste budete sprevádzať.
Lucia Žatková